V priebehu tohto dňa pripravovali gazdiné trojkráľovú večeru a kňazi požehnávali po dedinách jednotlivé príbytky.
\"V gréckokatolíckych a rímskokatolíckych kostoloch svätili kňazi počas sviatku Troch kráľov vodu, ktorú si ľudia brali domov na ochranu pred zlými silami, \" povedal pre TASR Štefan Kocák z Hornozemplínskeho osvetového strediska vo Vranove nad Topľou.
Dodal, že 6. januára vynášali gazdovia z domu zároveň vianočný stromček a gazdiné pripravovali trojkráľovú večeru, ktorá sa podobala obsahom jedál tej štedrovečernej.
Kňazi prechádzali dedinou a požehnávali domácnosti v sprievode kostolníka či kantora. Na vchodové dvere zvnútra následne napísali bielou kriedou G+M+B a rok vysvätenia domu.
Tri písmená symbolizovali kráľov z východu, a to Gašpara, Melichara a Baltazára, ktorí sa prišli pokloniť do Betlehema narodenému Ježišovi. Vo viacerých obciach zemplínskeho regiónu sa táto tradícia dodržiava dodnes.
Podľa Kocákových slov pokračovali na dedinách po sviatku Troch kráľov priadky a dedinčania sa začali po Vianociach postupne pripravovať na fašiangy, \"ktoré boli obdobím veselosti, zábav, svadieb a nefalšovaného ľudového humoru, \" poznamenal.